reklama

Začiatok

Začiatok konca? Možno. Uvidíme. Mala som pred sebou celý život. A vlastne - mám ho stále. Koľko ešte? Pár mesiacov, rokov? Život, živorenie, či umieranie? Je život s vedomím, že umieram, vôbec životom?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (35)

Nečakala som nič dobré. Vedela som, že niektoré veci sú v stave, v akom by nemali byť. Google vie človeka postrašiť, stačí zadať pár slov a impulz je na svete. Vlastne, aj preto som šla na kontrolu. Doktor ma prehliadal omnoho dlhšie, ako zvyčajne. Na priamu otázku, či niečo nie je v poriadku, odpovedal priamo: „Nepáči sa mi to," a poslal ma za špecialistom. Pre istotu. Nech sa to najhoršie vylúči. Môže to byť hocičo, pokiaľ nemáme výsledky, nemám si robiť zbytočné obavy. Všetko záleží od výsledkov a od histológie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mám čo robiť, aby som neplakala. Už dávno sa prebíjam životom s prívlastkom „silná žena". Ako veľmi to nemám rada! Chcela by som byť slabá, zložiť sa, plakať, dali by mi upokojujúcu injekciu, chlácholili by ma...

Sedela som raz v čakárni u obvodnej lekárky, keď z ambulancie vyšla mladá žena a veľmi plakala. Na jej tvári bolo vidieť, že plakala dlho. Keď idem k obvodnej lekárke, vždy si na to dievča spomeniem. Rozmýšľam, či smrteľné diagnózy oznamuje aj obvodný lekár. A prečo vlastne to dievča mohlo plakať. Spomenula som si na ňu aj teraz.

Vyšla som von z ambulancie. Nie, ja nebudem plakať. Nesmiem. Nesmiem vystrašiť toho, kto ma čaká; toho, kto sa možno bojí so mnou; toho, kto mi po rokoch beznádeje ukázal, že život má aj iné stránky než tie všedné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nepodarilo sa. Stačil pohľad do očí a po pár krokoch bezmocne sadám na lavičku a plačem. Nechápe a ja nechcem, neviem, ako mu povedať, čo mi hrozí. Zvládnem iba prosbu, aby ma odviezol tam a tam. Zmĺkne. Pochopil. Ideme tam.

Tam, kde sa nechce ocitnúť žiaden zdravý, ani chorý. Tam - po vyslovení názvu toho zariadenia sa ľuďom rozširujú oči hrôzou, zrýchľuje sa dych a tep a očakávajú, čo bude ďalej. Tam, kde povedia buď - alebo. Život, či boj so smrťou. A aké sú šance na víťazstvo jednej či druhej strany. Tam, kde sa život každého jedného zmení. Tým šťastnejším na chvíľu, kým sa nedozvedia oslobodzujúci výsledok, tým menej šťastným...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred mesiacmi som sa dala ostrihať. Nesadajte si do kresla kaderníčke, ktorá má na hlave čosi neforemné, nezdravé, do strán trčiace, mastné, farebne nezosúladené - ani keď vaša kaderníčka bude mať dva mesiace voľno. Proste nikdy. Ja som to spravila a odvtedy každé ráno kontrolujem, o koľko mi vlasy podrástli, odhadujem, aké budú o mesiac a závidím všetkým dlhovlasým. Počas hormonálnych búrok sa kvôli tým hlúpym vlasom cítim menejcenná a nehodna lásky. Teraz som sa bála, že stretnem tých, ktorí o vlasy prišli úplne, o mihalnice, obočie, a zrazu som cítila každý vlások na hlave a bolo mi to nepríjemné. Oni budú závidieť mne. A nielen vlasy. Koľko odlišností! Aké malichernosti nás vedia zamestnávať, nechávame si nimi strpčovať život a zabúdame, ako dobre sme na tom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nestretla som žiadneho, pred ktorým by som sa cítila nesvoja. Špecialista si ma objednal na vyšetrenie o dva dni. Dva dni strávené hľadaním najrôznejších informácií.

Večer dodávam jemu a aj sebe odvahu. „Nepovedal ešte, čo to je. Môže to byť hocičo. Len treba vylúčiť to najhoršie. Alebo potvrdiť a začať liečbu včas. A včasná liečba má dobré prognózy. Nanajvýš malý zákrok, a bude všetko ok. Nie je to zlé, nebude to zlé."

Chcela by som vedieť, na čo myslí. Viem, že mnohému nerozumie. Snažím sa mu všetko vysvetliť. Obrázky - ako decká v škole. Chcela by som vedieť, či aj v ňom hlodajú pochybnosti a či sa aj on chytá nádeje. V tej chvíli ešte neviem, že nádej v tomto prípade bola zo všetkého najmenšia a najslabšia. Že sa držím tenučkej nitky, ktorá sa čoskoro pretrhne. Objíme ma a povie to jediné, čo v tej chvíli povedať treba: „Zvládneme to." Vďaka za to množné číslo.

Treba myslieť pozitívne. Špecialista sa pozrie, zistí, vezme vzorku; nasadí lieky, alebo vyreže, čo je tam, kde byť nemá, a bude pokoj.

„Nebude", pošepne vnútorný hlas - diabol. Ten, čo ničí všetko pekné, ten, čo ničí všetky nádeje, ten, čo myslí len na to najhoršie.

Snažím sa ho nepočúvať. Zalezie niekam do kúta. Čuší. Pozitívne myslenie - to je to, čo ho krotí. Aj keď obrázky na internete sú desivé. Aj keď možnosti sú rôzne. Ale prečo myslieť na to najhoršie? „Pretože ty dostávaš celý život najhoršie zo zlého" - diabol opäť vystrkuje rohy. No ja sa nedám. Teraz ešte nie. Teraz som silná! Táto choroba postupuje pomaly. Problémy som nemala dlho, takže rozsah asi nebude ešte veľký. A keď budem opäť v úplnom poriadku, a všetko bude tak, ako doteraz, o dva - tri roky sa nám bude pod nohami motať malé kučeravé čiernovlasé dievčatko. Alebo radšej naraz dve.

Konečne mám pri sebe niekoho, s kým by to stálo za to.

Muri Benkova

Muri Benkova

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

jedna z mnohých Zoznam autorových rubrík:  Onkologický pacient

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu