reklama

Keď bolesť druhého bolí viac než vlastná

Láska sa nedokazuje vyznaniami, slovami a bozkami. Tie sú iba mašličkou, pekným obalom. Láska sa dokazuje činmi. Skutkami, ktoré spravíme, obeťami, ktoré prinesieme. Láska sa dokazuje bolesťou, ktorú sa nemusíme báť ukázať. Láska sa dokazuje prijatím bolesti milovaného človeka, aj keď tá naša je už taká veľká, že nás priam dusí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

 

Zvládla som prejsť pár poschodí, dať v inej ambulancii výmenný lístok a viac nič. Sadla som si na lavičku a plakala som. Bolo mi jedno, že čakáreň je plná ľudí. Väčšina z nich tým prešla tiež.

 Neplakala som nad sebou. Oplakávala som moje vysnívané dvojčatá, ktoré musím vymazať z mojich predstáv; oplakávala som môj vzťah, pretože toto je začiatok jeho konca. Možno to bude trvať dlho, no príde to a čím neskôr, tým to bude bolestivejšie. Plakala som nad celým mojim posratým životom, v ktorom sa vždy niečo pokazilo, vždy som spôsobila dáky problém ľuďom, ktorí ma mali radi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sestrička ma zavolala do ambulancie a dodávala mi silu. Nebojte sa, všetko bude dobré, hlavné je, že vy prežijete, máte dve deti, neplačte... Ďalšia sestrička v inej ambulancii - to isté. Musíte sa sústrediť na seba, veď už máte detičky... Obvodný lekár, ktorému nesiem správu v zalepenej a opečiatkovanej obálke, ma tiež utešuje. Zdá sa, že rozsah nie je veľmi veľký. Musím sa naučiť žiť s touto diagnózou. Deti už mám, teraz je najdôležitejšie, aby som prežila ja. Hlavne sa nemám opustiť. „Vy ste silná žena." Na všetkom tom zlom hľadá niečo pozitívne. Nič však nemení verdikt skúseného špecialistu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Už viac nebudem žena. Uvedomujem si, že tomu tak nie je, že ženu robí ženou jej správanie, jej neha, láskavosť, starostlivosť ... jej podstata. Napriek tomu mám v myšlienkach vetu, akú asi každá zo žien, ktoré takýto zákrok podstúpili či podstúpia. Ako to budem zvládať? A ako to bude zvládať on? Ako dlho to vydrží? Aké sú myšlienky muža, ktorý sa dozvie takúto správu o svojej partnerke? Ako dlho trvá, kým sa s tým zmieri? Koľko mi bude trvať, kým sa s tým zmierim ja? A akú obeť budem musieť za to zmierenie priniesť? Bude ňou môj vzťah?

Pred ním neplačem. Hrám sa na bezstarostnú. Pýta sa, no neodpovedám. Neskôr, neskôr ti to poviem, nie teraz, keď šoféruješ, nedám Zubatej takú ľahkú šancu. Nie, nepoviem ti to ani v obchode. Až večer. Večer pomaly vyslovujem, čo mi je. Nedokážem povedať to slovo, nedokážem povedať diagnózu ani to, čo bude nasledovať. Ani tie dôsledky. Idem na to okľukou ako do Pezinka cez Budapešť. Spolieham sa na jeho inteligenciu a robím dobre. Povie to za mňa. Som mu za to vďačná. Zadržiavané slzy vytrysknú a nič ich nevie zastaviť. V každej jednej je kúsok z môjho sna, kúsok nádeje, kúsok viery v náš vzťah a veľká bolesť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Po mnoho generácií matky a otcovia chlapcom vštepovali, že správny chlap je drsný, tvrdý, nebojácny a silný. Správny chlap vie povedať svoje, vie udrieť po stole, vie spraviť poriadok, vie zdolať nepriateľa. Vie sa postaviť k problému čelom, vie nájsť rozumné riešenie. Správny chlap nedáva najavo svoje city. Správny chlap neplače. Koľko škôd už napáchala takáto výchova!?

Pýta sa, či nie je iná možnosť. Výhľad do budúcnosti, nádej, že aj keď nie pod mojim srdcom, ale predsa naše. Utešuje ma. Nevládzem ďalej skrývať bolesť, ktorú mám v srdci. Je taká veľká, že sa musím zvinúť do klbka, plačem a vravím mu o našom už nesplniteľnom sne, vravím mu o nádeji, ktorá zomrela spolu so snovými detičkami, vravím mu o svojom strachu a nemôžem sa mu pozrieť do očí. Znovu som to ja, kto kladie prekážky, aj keď tentoraz nie zámerne. Berie ma do náručia a zašepká niečo do vlasov. Spolu s jeho slovami mi do nich padajú horúce kvapky. Niekoľko ďalších večerov sa rozprávame o tom, čo bude, či skôr, čo nebude. Chcem mu dať slobodu, nech ide, nech si nájde zdravú ženu, ktorá mu dá deti, po ktorých túži, aj keď si uvedomujem, že ak to raz spraví, tak nie teraz. No tak veľmi sa bojím, že nebude dosť silný. Silnejší, ako ja.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dáva mi nádej, hovorí krásne slovká. Hovorí o budúcnosti. O našej spoločnej budúcnosti. Robí plány na niekoľko mesiacov dopredu. Drží ma nad vodou, aj keď viem, že ho to stojí mnoho síl. Hovoríme spolu o všetkom a ja cítim, ako veľmi ho milujem. Ako veľmi ho potrebujem. A ľutujem, že som mu niekoľko mesiacov nedôverovala.

No nie sú to slová, ktorými sa presviedčam o jeho láske. O tom, ako veľmi mu na mne záleží. 

Sú to slzy, ktoré tečú po jeho tvári, keď prijal moje trápenie.

Sú to slzy, horúce, veľké. Plače a neskrýva to. Plače tak, že cítim jeho bolesť v mojej.

Máme k sebe tak blízko, ako asi ešte nikdy.

 V tej chvíli ešte netuším, čo všetko táto choroba dokáže zabíjať.

Muri Benkova

Muri Benkova

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

jedna z mnohých Zoznam autorových rubrík:  Onkologický pacient

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu